...MYSLÍME SI, ŽE BUDEME VYPOČUTÍ PRE SVOJU MNOHOVRAVNOSŤ ? (Mt 6, 7)

            Keď sa prehrešíme proti Bohu, môžme prísť k nemu so slovami: „Pane, zhrešil som a je mi to ľúto. Verím však v tvoje milosrdenstvo a viem, že mi odpustíš. Prijímam tvoje odpustenie skrze tvoju obetu na kríži a ďakujem Ti.“ Alebo naša modlitba môže vyzerať takto: „Pane, som hrozný a znova som všetko pobabral. Je to jedno, koľko sa snažím, vždy mi niečo nevyjde. Cítim sa taký vinný, taký zlý. Viem, že mi ponúkaš odpustenie, i keď ho vôbec necítim. Som taký hriešnik...“ – a stále dookola sa opakujeme.
            Myslíme si, že čím je naša modlitba dlhšia, tým je lepšia a účinnejšia. Že čím viac slov vyslovíme, tým väčší kus Božej milosti sa nám ujde. Pritom sám Ježiš nás napomína, že nie je potrebné množstvo slov, ale naša viera a dôvera v neho.
            Snažme sa o jednoduchosť v našich modlitbách. Sme predsa Božie deti, a dieťa nie je komplikované. Pripodobňujme sa tým, ktorým patrí nebeské kráľovstvo!

Kristus vyhlásil, že človek bude napredovať, ak pôjde smerom k detstvu. Aj ty choď, predaj všetko, čím si. Predaj svoje mozgové komplikácie, svoje myšlienkové štruktúry, svoje kompromisy. Svoj „zdravý“ rozum. Svoju opatrnosť. Svoje váhania. Predaj svoje „prefabrikované kresťanstvo“ a nájdeš detstvo.
                                                                                                          Alessandro Pronzato